Nielen na Medzinárodný deň žien, ale aj v bežné všedné dni sa oplatí spomenúť si na naše ženy, priateľky a dcéry. Ženy sa však však dokázali presadiť aj v technológiách a svete počítačov.

Pripomeňme si preto niektoré ženy z vedy a výskumu, bez ktorých by sme mnohé dnešné zariadenia či technológie určite nemali.

Ada Lovelace – prvá programátorka na svete

Anglická matematička žila už v 19. storočí a hoci bola z rodiny básnika George Gordona Byrona, lákal ju skôr svet čísel. Spoluporacovala na návrhu analytického stroja, navrhnutého Charlesom Babbageom.

Lovelace však rýchlo odhalila, že stroj dokáže spracovať aj algoritmy, vďaka čomu dokáže oveľa viac ako len vykonávať prosté matematické výpočty. Dá sa tak povedať, že položila základy pre súčasné moderné počítače a programovacie jazyky.

Grace Hopper – Python, Java, C++ či HTML

Zdrojový kód je dnes skrytý takmer všade – za aplikáciami v našich mobiloch a počítačoch, na webových stránkach a dokonca aj v autách či prístupových systémoch odomykajúcich kancelárie.

Budovanie nových technológií by však nebolo možné, ak by si počítače navzájom nerozumeli. Jednotky a nuly sú dnes preklopené do tzv. programovacích jazykov, vďaka ktorým dokážu programátori napísať skripty, ktoré majú robiť to, čo je treba.
 

Američanka Grace Hopperová vytvorila prvý kompilátor, ktorý bol nezávislý na stroji, v ktorom kód nakoniec bežal. Vytvorila tiež programovacie jazyky FLOW-MATIC a tiež COBOL, ktorý sa používa dodnes najmä vo finančníctve a vo vládnych systémoch. Hopperová sa tiež stala prvou programátorkou, ktorá pracovala s počítačom Harvard Mark I, ktorý v roku 1944 výrazne pomohol k výpočtom potrebným pre americké ťaženie počas druhej svetovej vojny. Americké námorníctvo po nej dokonca pomenovalo aj svojiu námornú loď USS Hopper.

Radia Perlman – bez nej by sme nemali internet

Základom tých najpoužívanejších a najdôležitejších technológií v 21. storočí je internet. Ak však viete, že pre zobrazenie webovej stránky alebo stiahnutia e-mailu sa váš počítač či smartfón musia pripojiť k serveru, na ktorom sa dáta nachádzajú, chápate, že obe zariadenia spolu musia komunikovať.

Pokiaľ by ste ich spojili jedným káblom, nebol by to žiadny problém. Aby však na ceste medzi rôznymi smerovačmi v ethernetových sieťach nedochádzalo k tzv. šmyčkám, a teda pakety necestovali stále dokola, čo by preťažovalo sieť, musel vzniknúť STP protokol, vďaka ktorému dokážeme počítače zorganizovať do prehľadnejšej stromovej štruktúry a zvyšné cesty sú dynamicky vypínané.

Práve za vynálezom tohto STP protokolu stojí Radia Perlman, prezývaná aj ako matka internetu.

Katherine Johnson

Keď už bola reč o Elonovi Muskovi – dnes objavovanie a dobývanie vesmíru poháňa najmä jeho spoločnosť SpaceX, no tá byt určite nevznikla, nebyť misie Apollo 11 v júli 1969 kedy sa na Mesiac, ale hlavne následne späť na Zem dostala posádka vedená Neilom Armstrongom.

Na pozadí však museli bežať mimoriadne presné výpočty trajektórií Mesiaca, nosnej rakety aj pristávacieho modulu. Za nimi stála aj matematička a fyzička Katherine Johnson, ktorá v bola v tom čase jednou z mála černošských žien pracujúcich v NASA.

Amerika sa v tom čase zmietala v období segregácie, no Johnsonová si napriek tomu dokázala získať rešpekt kolegov. Jej príbeh si môžete pozrieť aj vďaka filmu Skryté čísla, ktorý nájdete aj na streamovacej službe Disney+.

Ženy teda majú vo svete technológií, ale aj všetkých ďalších oblastiach svoje miesto. Často dokážu priniesť kreatívnejšie riešenia a lepšie poznajú potreby zákazníkov. A hoci v rebríčku Fortune 500 nájdeme iba 52 žien, stoja vo vedení spoločností ako je AMD, General Motors, UPS, Oracle či Accenture.