Mnohí si k nej sadáme každý večer, v iných rodinách beží ako “podkres” aj celý deň. Reč ne o klasickom televíznom vysielaní, ktoré 21. novembra oslavuje svoj svetový deň. 

Hoci sa môže zdať, že mladá generácia veľké obrazovky využíva už len na Netflix a filmy či seriály z iných streamovacích služieb, pravda je v skutočnosti trochu inde. 

Ako vyplýva z prieskumu webu Živé.sk, Slováci chcú stále obsah sledovať najmä s dabingom, v ktorom klasické televízie naďalej vyhrávajú. Živé televízne vysielanie alebo jeho archív, ktorý ponúka aj vymakaná digitálna TV od 4ky, sledujeme viac než 4 hodiny týždenne. Pohľad do našich obývačiek však môže naznačovať, že telka beží oveľa viac, aj keď na ňu nikto nepozerá. 

Sú tu však aj správy a televízne noviny alebo športové prenosy slovenskej reprezentácie v hokeji a vo futbale – to všetko sú udalosti, počas ktorých si k TV sadáme aj v roku 2022. 

História však začína oveľa skôr

Dávno pred obrazom tu bol aspoň zvuk, teda vysielanie Česko-slovenského Rozhlasu, ktoré na území našich dnešných najbližších susedov v Prahe začalo v roku 1923 a na Slovensku o 3 roky neskôr.

Rozhlas, teda rádiá ako také žijú stále – počúvame ich v našich autách ale aj kanceláriách, kde by obraz z televízie predsa len rušil viac. Od 50. rokov minulého tisícročia však prišla zlatá éra televízie, ktorá nekončí ani internetom. Práve naopak. 

Na Slovensku dlhšie po celosvetovom aj pražskom štarte

3. novembra to bolo už 66 rokov, čo sa na Slovensku rozsvietila prvá TV obrazovka s lokálnym signálom. Vlastne, bolo ich približne 500, uvádza dnes RTVS. 

Vtedy však vysielanie vyzeralo trochu inak, ako dnes. Hoci v prvom programe z galavečera venoveného práve výročiu štartovného rozhlasového vysielania boli použité aj dokrútky z archívu, ťažiskom bolo živé vysielanie vystúpenia Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, známejšieho aj ako SĽUK. 

Galavečer vysielali z bratislavského PKO, ktoré malo vynikajúcu strategickú polohu – priamy výhľad na televíznu vežu Kamzík. Dochovali sa aj historické prvé minúty z tohto vysielania. 

Žiadne káble, iba anténa 

Kľúčom k úspechu teda bola televízna veža nad Bratislavou, známa ako Kamzík. To však vravíme o “starom” 115-metrovom vysielači, ktorý mala ďaleko od parádnej podoby jednej z dnešných dominánt nášho hlavného mesta.

Jeho púť skončila podobne pôsobivo, ako začiatok sa samotného TV vysielania u nás - doslova explozívne. 

Základný kameň 194-metrovej novej veže Kamzík z pera Arpáda Tesára postavili poklepali v roku 1967 a prvé vysielanie z nej začalo v auguste 1974, samotnú stavbu dokončili v roku 1975 Vo výške 64 metrov je dodnes reštaurácia, ktorej podlaha sa otáča pre lepší výhľad návštevníkov. 

Z Kamzíka dnes vysiela analógový signál slovenských rádií, digitálne rozhlasové vysielanie verejnoprávnych staníc v DAB+ aj digitálne vysielanie televízneho multiplexu.

Z analógu na digitál… a na internet

Hoci bolo prvé, klasické terestriálne vysielanie malo celý rad nevýhod. Vyžadovalo priamu viditeľnosť na vysielač, komplikovanú inštaláciu antény a zdĺhavé ladenie televíznych kanálov a kvalita obrazu bola závislá aj na tom, aké bolo vonku počasie. 

V júni 2011 sa preto navždy vyplo analógové vysielanie Dvojky, Markízy a Joj, pričom o pár mesiacov sa pridala aj jednotka. 

Úplne ho nahradilo digitálne vysielanie od 22. decembra 2009, ktoré výrazne zvýšilo kvalitu obrazu a väčšine divákov stačilo medzi anténu a televízor pripojiť iba špeciálny set-top-box. 

Dnes však už káble a žiadne krabičky nikto nechce, obraz sa totiž z tých veľkých presúva aj na malé obrazovky mobilných telefónov. 

Televízia je tak dnes všade tam, kde je internet a to aj bez nutnosti otvárať webové stránky jednotlivých televízií. Digitálna TV od 4ky je tak dostupná nielen doma na veľkom televízore, ale aj cez mobil, tablet či počítač. 

K dispozícii je viac než 111 slovenských, českých a zahraničných TV kanálov, pričom ju môžete mať už od 10 eur mesačne. 

Získate aj 7-dňový archív, s ktorým môžete - narozdiel od satelitu či antény - svoje obľúbené programy sledovať, kedy chcete vy.